Karol Peknik mal meno v matrike zapísané ako Carl Otto Peknik, jeho otcom bol etnický Nemec. Po maturite získal postupne vojenské vzdelanie, ktoré zavŕšil v roku 1938 absolvovaním Vysokej vojenskej školy v Prahe v hodnosti kapitána. Po vzniku Slovenského štátu sa stal náčelníkom generálneho štábu MNO v hodnosti majora, ale zároveň pôsobil ako pedagóg na Vojenskej akadémii v Bratislave. Slovensko ako nemecký spojenec po vpáde nemeckých vojsk do Sovietskeho zväzu ho v štábnej funkcii Slovenskej armády vyslalo na niekoľko mesiacov na východný front už v roku 1941. V hodnosti plukovníka vo funkcii veliteľa 2. pešej divízie bol v roku 1943 opätovne odvelený na východný front. Po návrate na Slovensko nadviazal kontakty s ilegálnym vojenským odbojom, ktorý pripravoval protifašistické povstanie. Od počiatku SNP bol príslušníkom štábu povstaleckej 1. československej armády, pri ústupe do hôr po potlačení povstania padol do nemeckého zajatia. Pri pokuse o útek ho nemecký vojak zastrelil 1. novembra 1944.
Na mieste rodného domu generála in memoriam Karola Peknika na Moyzesovej ulici bol 23. apríla 2025 odhalený pomník venovaný tejto osobnosti. Neortodoxný pomník zo železných platní s ústrednou pamätnou tabuľou s Peknikovou podobizňou v uniforme vojaka navrhol jeho pravnuk Radovan Peknik.
Oliver Solga: Karol Peknik - príklad statočnosti a hrdinstva, in: Pezinčan 4/2025, str. 10;
-red-: V Pezinku pribudol pamätník venovaný Krolovi Peknikovi, in: Pezinčan 5/2025, str. 4
